reklama

Osamostatnenie sa malých mestských častí môže spôsobiť veľké výpadky príjmov pre Košice.

Aký ekonomický dopad by malo osamostatnenie sa niektorej mestskej časti pre mesto Košice? Mohlo by to presiahnuť pomyselnú úsporu zo zrušenia mestských častí? Prečo by bolo lepšie urobiť audit kompetencií mesta a mestských častí?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Možnosť osamostatnia sa mestských častí od mesta Košice sa opäť dostala do popredia z dôvodu, že na Ministerstve financií predstavili tzv. reformné menu, v ktorom sa spomínala aj reforma samospráv. K tejto veľmi dôležitej téme sme sa však mohli dočítať iba jedinú vetu: „V prípade Bratislavy a Košíc bude aplikovaná len jedna úroveň riadenia, zrušia sa mestské časti.” Ambícia riešiť problematiku územnej samosprávy komplexne tak zostala nenaplnená a reformné menu si ukrojilo iba malý kúsok v podobe snahy o zrušenie dvojúrovňovej samosprávy v našich dvoch najväčších mestách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ktoré obce sa v minulosti osamostatnili a v ktorom období sa to dialo najčastejšie?

V nedávnej minulosti bolo relatívne bežné, že obce sa osamostatnili od miest, do ktorých boli najmä počas socializmu pričlenené. Najčastejšie sa to dialo krátko po revolúcii. Najviac obcí (celkovo 7) sa osamostatnilo v tej dobe od mesta Topoľčany, ďalej nasledujú Žilina (6 obcí) a Banská Bystrica(5 obcí). Od Košíc ani Bratislavy sa žiadna obec doposiaľ neosamostatnila. Pre príklad navonok nezmyselného odčlenenia obce by sme nemuseli chodiť ďaleko. V susednom Prešove sa po revolúcii odčlenila bývalá mestská časť Ľubotice, čo si môžete všimnúť pri prejazde smerom na Vranov nad Topľou, pričom nasledujúca Nižná Šebastová je stále súčasťou mesta, hoci tiež sú tam evidentné snahy o odčlenenie sa. Kým však v ostatných mestách existuje iba jedna úroveň samosprávy, v Košiciach aj v Bratislave ich máme dve, a práve preto by sme mali rozdelenie kompetencií ako aj financií nastaviť tak, aby mestské časti nemali záujem sa zbytočne odčleniť. Za vlády primátora Richarda Rašiho bola predložená v NRSR novela zákona o meste Košice, ktorou sa mal upraviť počet mestských častí. Nakoniec sa však o jeden hlas nedostala ani do druhého čítania, a tak počet mestských častí v Košiciach zostal nezmenený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké každoročné ekonomické straty by pre mesto Košice mohlo mať osamostatnenie sa niektorej mestskej časti?

To sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcich riadkoch. V prvom rade si však bližšie priblížme, koľko eur mesto Košice získava v rámci jednotlivých daní z mestských častí. 

Podiel na dani z príjmu fyzických osôb

Najväčší daňový príjem samospráv je podiel na dani z príjmu fyzických osôb. V prípade mesta Košice tvorili tieto príjmy približne polovicu všetkých príjmov mesta. Mesto Košice tieto prostriedky získava od obyvateľov zo všetkých mestských častí, ktorí v nich majú trvalý pobyt. Mesto z podielu na tejto dani získava 70%, zvyšných 30% odchádza do rozpočtu Košickému samosprávnemu kraju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľko eur presne vyzbiera mesto Košice z podielu na dani z príjmu fyzických osôb v rámci jednotlivých mestských častí, som sa nedozvedel, pretože to s najväčšou pravdepodobnosťou nevedia ani na Magistráte mesta Košice. Na priamu otázku prostredníctvom infožiadosti som dostal od mesta takúto odpoveď: "Kritéria a spôsob rozdelenia výnosu dane z príjmov fyzických osôb územnej samospráve sú upravené v Nariadení vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve č. 668/2004 Z. z. v § 2, odsek 1 a 2. Výpočet určujúci mesačný výnos dane z príjmov fyzických osôb je daný vzorcom podľa prílohy č. 4 predmetného Nariadenia. Tento neobsahuje údaje o jednotlivých mestských častiach, preto nie je možné určiť, koľko eur získalo mesto Košice z podielu na dani z príjmu fyzických osôb za každú mestskú časť zvlášť za roky 2017 až 2019." píše sa v doručenej odpovedi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzhľadom na absenciu presných údajov nie je možné jednoznačne vyčísliť, koľko eur získa mesto Košice z jednotlivých mestských častí z podielu na dani z príjmov fyzických osôb. K dispozícii sú len celkové výnosy za jednotlivé roky dokopy. Tie sa obvykle každoročne zvyšujú, (hoci v tomto roku môže dôjsť k výnimke, pretože nominálne príjmy ľudí poklesli). Kým v roku 2017 bol celkový príjem mesta Košice z podielu na dani z príjmu fyzických osôb na úrovni približne 88 miliónov eur, o rok na to to už bolo vyše 99 miliónov eur a v roku 2019 táto suma vzrástla až na 109 a pol milióna eur.

Pre ďalší prepočet si budeme musieť, žiaľ, v tomto prípade vystačiť iba s priemerným výnosom podľa počtu obyvateľov jednotlivých mestských častí. Aplikujeme tak rovnako rovnaký princíp ako mesto Košice, ktoré mestským častiam posiela paušálnu sumu na jedného obyvateľa. Použijem nasledujúci vzorec: (Celkový výnos z podielu na dani z príjmu fyzických osôb / celkový počet obyvateľov mesta) * počet obyvateľov konkrétnej mestskej časti.

Daň za nehnuteľnosť

Najväčší príjem z dani za nehnuteľnosti získava mesto Košice z mestskej časti Šaca. Má to veľmi jednoduché vysvetlenie. V katastrálnom území tejto mestskej časti sa nachádza areál železiarní U. S. Steel Košice. V roku 2019 mesto získalo na tejto dani len z mestskej časti Šaca 6,3 milióna eur, rok predtým to bolo až takmer 7 miliónov. Na decembrovom mestskom zastupiteľstve sa táto daň skokovo zvýšila o stovky percent. Kvôli tomu je výmer dane z nehnuteľnosti len pre samotný U. S. Steel Košice až na úrovni cca 7 miliónov eur, celkový výnos z mestskej časti bude tento rok pochopiteľne vyšší.

Významne do mestskej kasy plynú aj prostriedky z mestskej časti Juh, kde mesto vybralo za roky 2017 až 2019 zhruba 4 až 4,5 milióna eur ročne len na tejto dani. Viac ako 1 milión eur mesto Košice získalo na dani z nehnuteľnosti v rovnakom období ešte z mestských častí Staré mesto, Západ, Nad Jazerom, Sever a Barca.

Celkovo mesto Košice dokázalo vyzbierať 20 až 22 miliónov eur ročne na tejto dani za roky 2017 až 2019, kým ešte platili staré sadzby. Od tohto roku sú v platnosti vyššie sadzby na daň z nehnuteľnosti, čo sa očakávane podpíše aj pod výrazne vyšší výnos pre mesto.

Daň za psa

Výnos na dani za psa je ročne zhruba na úrovni 200 tisíc eur vo všetkých mestských častiach dokopy. Keďže sadzba tejto dane je štvornásobne vyššia, ak je pes chovaný v bytovom dome oproti tomu, ak psa chovajú ľudia v rodinnom dome (40€, resp. 10€ ročne), je pochopiteľné, že najvyšší výber bude v mestských častiach, v ktorých sa nachádzajú najväčšie sídliská. Najvyšší výnos je v mestskej časti Západ, kde vyzbierajú približne 20% výnosu z celého mesta, ďalej nasledujú ostatné veľké mestské časti. V mestských častiach s prevažne individuálnou zástavbou je výnos z tejto dane výrazne nižší najmä kvôli spomínanej nižšej sadzbe.

Daň za nevýherné hracie prístroje a predajné automaty

Nevýherné hracie prístroje sú také, "ktoré sa spúšťajú, alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti". Radíme sem napr. elektronické prístroje na počítačové hry či mechanické prístroje a zariadenia na zábavné hry. Celkový výber dane z týchto prístrojov bol v rokoch 2017 až 2019 ročne v intervale medzi 5,1 až 6,7 tisíc eur. Približne polovicu tejto sumy získalo mesto Košice z mestskej časti Staré mesto, ďalej nasledujú mestské časti Západ a Juh.

Pod pojmom predajné automaty sú zahrnuté "prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu a sú umiestnené v priestoroch prístupných verejnosti." Mesto Košice dokázalo v rokoch 2017 až 2019 vybrať na dani z predajných automatov získať od 26 do 35 tisíc eur ročne. Najviac získal Magistrát z mestskej časti Juh, kde sa minulý rok vyzbieralo vyše 9 tisíc eur, významnejší výber tejto dane bol aj v mestských častiach Západ, Staré mesto či Sever.

Daň za rozvoj

Daň za rozvoj bola v Košiciach schválená až v roku 2019 a jej prvé výnosy budú známe až v roku 2021. Jej výška je vo väčšine prípadov 35€/m2. Mesto a mestské časti si tento poplatok prerozdelia presne na polovicu. Rozvoj v mestských častiach je rôzny, a preto bude výška výnosu pravidelne kolísať v závislosti od aktivity developerov. Magistrát mesta Košice očakával ročný výnos v intervale od 0,5 do 1 milióna eur. Celkový výnos momentálne ešte nie je známy, no tento rok ho výrazne ovplyvní kríza v súvislosti pandémiou COVID 19.

Daň z hazardných hier 

Mesto Košice nezarobilo z hazardu ani jedno euro. Je to z toho dôvodu, že peniaze z hazardu inkasujú priamo jednotlivé mestské časti. Viac sa o tejto téme dočítate v článku, ktorý som spracoval na jar minulého roku. Nachádzajú sa tam údaje o príjmoch mestských častí z hazardu ako aj o počte herní a kasín v jednotlivých mestských častiach. Uvedené údaje sú z roku 2018.

(Zdroj: odpoveď mesta Košice na podanú infožiadosť, vyžiadané údaje sú za roky 2017 až 2019). 

Koľko peňazí dokáže mesto Košice získať z jednotlivých mestských častí?

Do tohto výpočtu som zaradil celkový súčet príjmov na daniach z nehnuteľnosti, psa, nevýherných hracích prístrojov, predajných automatov a podiel na dani z príjmu fyzických osôb, (ktorý bol pre účely tohto porovnania vypočítaný z celkového príjmu mesta Košice a pre každú mestskú časť bol vydelený počtom jej obyvateľov - v tomto prípade sa teda nejedná o úplne presné číslo, keďže presný údaj nie je možné vyčísliť pre jednotlivé mestské časti zvlášť). Aby som zabezpečil relevantnejšie dáta, sčítal som údaje za všetky tri roky dokopy, získal priemerné ročné hodnoty a ďalej používal priemerné hodnoty.

Celkovo najväčší priemerný príjem získava mesto Košice z mestskej časti Západ. Dôležitú úlohu v tomto prípade zohráva počet obyvateľov, ktorý je v tejto mestskej časti najväčší. Mesto Košice získava z tejto mestskej časti priemerne 18 miliónov ročne. Výrazné príjmy má mesto aj z mestskej časti Juh, kde na týchto daniach vyzbiera priemerne okolo 14 miliónov ročne. Očakávane nasledujú všetky ostatné veľké mestské časti, pričom priemerný príjem z každej z nich je vyšší ako 9,5 milióna eur.

Na deviatom mieste sa umiestnila mestská časť Šaca, čo je síce celkom očakávaný výsledok, lenže vzhľadom na ani nie tretinový počet obyvateľov oproti veľkým mestským častiam, je zaujímavé, že mesto Košice získa z tejto mestskej časti priemerne vyše 8,5 milióna eur. Je to trikrát viac ako z ktorejkoľvek inej malej mestskej časti (aj tých, ktoré majú približne rovnaký počet obyvateľov). Príčinu môžeme hľadať v tom, že sa v jej katastrálnom území nachádzajú železiarne U. S. Steel Košice, ktoré sa výraznou mierou podieľajú aj na celkových príjmoch mesta. Celomestský priemer je približne 5,46 milióna eur ročne.

Práve mestská časť Šaca je vzhľadom na počet obyvateľov najväčší prispievateľ do rozpočtu v pomere na jedného obyvateľa. Mesto Košice odtiaľ získa priemerne zhruba 1440€ ročne v prepočte na jedného obyvateľa. Na druhom mieste v tejto štatistike sa umiestnila mestská časť Džungľa (772€ ročne), čo spôsobuje aj veľmi malý počet obyvateľov tejto mestskej časti - iba približne 700 obyvateľov. Na treťom mieste sa nachádza mestská časť Barca (706€ ročne)Celomestský priemer je približne 543 eur ročne, pričom viac ako priemerný výnos získava mesto Košice ešte z mestských častí Juh a Staré mesto (609€, resp. 544€ ročne).

Najväčšie skreslenie týchto štatistík je spôsobené tým, že v mestskej časti Luník IX žijú prevažne ľudia, ktorých priemerné príjmy sú štatisticky výrazne nižšie ako priemerné príjmy ostatných obyvateľov mesta, a z toho dôvodu sú aj výnosy z podielu na dani z príjmu fyzických osôb výrazne nižšie, ako je to v prípade ostatných mestských častí. Vzhľadom na to, že presné údaje neexistujú, som použil priemerné hodnoty podľa počtu obyvateľov, čo spôsobilo spomínaný rozdiel. O tom, že existujú výrazné rozdiely v príjmoch z jednotlivých daní v prípade tejto mestskej časti, svedčia aj nižšie získané príjmy z ostatných daní oproti iným mestským častiam.

Záver

Ak by došlo k výraznému zníženiu počtu mestských častí, tak najmä v malých mestských častiach, (ktoré sú zväčša zároveň aj historickými obcami), by mohlo dôjsť k miestnym referendám s cieľom osamostatniť sa. Z prepočtov to vyzerá tak, že najviac by sa takýto krok oplatil mestskej časti Šaca. To by mestu Košice spôsobilo najväčšie straty vzhľadom na počet obyvateľov. Aj pre ostatné malé mestské časti, ktoré majú aspoň 3 tisíc obyvateľov a zároveň spĺňajú ďalšie podmienky, môže byť táto alternatíva lákavá, pretože samé by vedeli určite hospodáriť s výrazne vyšším rozpočtom (keďže by získali aj iné príjmy od štátu, napr. na školstvo). Treba však tiež dodať, že okrem viac financií by mali aj výrazne viac zodpovednosti spolu s novými kompetenciami, a teda to nemusí byť až tak jednoznačne výhodné pre ne.

Kým v roku 2017 bývalý primátor Richard Raši odhadoval možné ušetrenie na nákladoch na zhruba 4 milióny eur, tak výpadky na príjmoch mesta len z mestskej časti Šaca by mohli byť až dvojnásobné. Aj z toho dôvodu by bolo vhodnejšou alternatívou aplikovanie modelu Veľkých Košíc (ktorý môže byť v prípade Košíc ešte rozpracovaný aj na úroveň miestnych častí). Tento model počíta so začlenením všetkých obcí nachádzajúcich sa v okrese Košice-okolie do jedného kompaktného celku, ktorý by kopíroval historickú Abovsko-turniansku župu. Predpokladané ušetrenie verejných financií analytici odhadli až na približne 17 miliónov eur ročne.

Druhou možnosťou je delegovanie väčšieho množstva kompetencií a spôsob financovania mestských častí a ich väčšia vzájomná spolupráca v oblastiach, kde vykonávajú duplicitné činnosti (niekedy až 22krát). Jedná sa najmä o ich spoluprácu v oblastiach, ako sú napr. verejné obstarávanie, sociálne podniky, ekonomické témy (tvorba rozpočtu, mzdy, účtovníctvo...), právne služby, dobrovoľníctvo, IT technológie, verejné služby a mnoho ďalších oblastí, kde by si vedeli navzájom pomáhať za účelom šetrenia finančných prostriedkov. Vďaka tomu by sa mestské časti vedeli rýchlejšie rozvíjať a oveľa dôležitejšie by boli aj voľby starostov či poslancov mestských častí. Pri väčšej decentralizácii, resp. autonómii by sa malé mestské časti nemali taký záujem odčleňovať, a zároveň by mesto Košice neprišlo o cenné zdroje príjmov do mestskej kasy.

Spájanie mestských častí, ich vzájomná spolupráca a zvyšovanie efektivity vynakladania verejných zdrojov sú rovnako dôležité, no necitlivý zásah zhora by v konečnom dôsledku mohol priniesť celkom opačný efekt, ako by sme očakávali. Preto je veľmi dôležité, aby na reforme administratívneho členenia a štatútu mesta participovalo čo najviac ľudí od odborníkov až po volených zástupcov a obyvateľov mestských časti. Nastavme systém tak, aby priniesol občanom kvalitnejšie verejne služby, ako dostávajú v súčasnosti.

Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "zvýšte karmu" alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!

Titulná fotografia: Lukáš Shedo

Tomáš Jurkovič

Tomáš Jurkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  48x

Z pohľadu občana pozorujem, že mesto Košice má vo viacerých oblastiach svojho fungovania rezervy. Za najväčšiu výzvu, s ktorou sa naše mesto bude musieť vysporiadať, považujem zmiernenie dopadu klimatických zmien na urbanizované zóny. Jedným z hlavných opatrení je zatraktívnenie MHD a dobudovanie infraštruktúry pre alternatívne formy dopravy. Rozvoj individuálnej automobilovej dopravy nepovažujem za trvalo udržateľný, z toho dôvodu som sa rozhodol ho ďalej aktívne nepodporovať a namiesto auta som si zakúpil elektrickú kolobežku, a súčasne vo veľkom využívam MHD. Práve tieto formy dopravy potrebujeme rozvíjať, urobiť ich dostupnejšími, spoľahlivejšími a bezpečnejšími. V októbrových spojených regionálnych a komunálnych voľbách kandidujem ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti Sídlisko Ťahanovce, mesta Košice a Košického samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  Mestská turistikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu