Ako hospodárili mestské časti Bratislavy v roku 2018?

Autor: Tomáš Jurkovič | 10.11.2019 o 11:30 | (upravené 11.11.2019 o 17:17) Karma článku: 1,01 | Prečítané:  177x

Koľko eur minuli mestské časti Bratislavy na svoj vlastný chod a koľko finančných prostriedkov sa minulo na kapitálové investície? Aké sumy zarábajú ich starostovia a koľko eur ide na mzdy pracovníkov úradov? 

Košice a Bratislava sú jediné dve mestá na Slovensku s dvojúrovňovou samosprávou - magistrátom mesta a mestskými časťami. Mesto Bratislava sa administratívne delí na 17 mestských častí. Administratívne členenie hlavného mesta sa v minulosti pravidelne menilo v súvislosti s rýchlym rozvojom, súčasný stav trvá od roku 1990, kedy vstúpil do platnosti zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky. V nasledujúcich riadkoch sa bližšie pozrieme na to, ako hospodárili mestské časti Bratislavy v roku 2018 prostredníctvom údajov z ich záverečných účtov. Zároveň si priblížime, z čoho sa skladajú príjmy a výdavky mestkých častí Bratislavy.

Z čoho sa skladajú príjmy mestských častí Bratislavy?

Príjmy mestských častí môžeme rozdeliť do troch základných kategórií: bežné príjmy, kapitálové príjmy a finančné operácie. Bežné príjmy rozdeľujeme na daňové príjmy, nedaňové príjmy a granty či transfery.

Daňové príjmy predstavujú kvôli svojej výške zvyčajne najvýznamnejšiu časť príjmov mestských časti. Najväčšie daňové príjmy pre mestské časti predstavujú: podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb a podiel na dani z nehnuteľností. Ďalej nasledujú miestne dane (patria sem: daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za nevýherné hracie prístroje či daň za predajné automaty), podiel na poplatku za komunálny odpad či poplatok za rozvoj.

Nedaňové príjmy mestských častí tvoria najmä príjmy z prenájmu pozemkov, majetku, budov a objektov, bytov a nebytových priestorov, správne poplatky, bankové úroky a ďalšie. Nedaňové príjmy mestských častí navyšujú aj pokuty (napr. za oneskorené úhrady pohľadávok, vybrané mestskou políciou či vyrubené podľa stavebného zákona), dobropisy a vratky (napr. dobropisy z bytového hospodárstva) či finančné náhrady za výrub drevín.

Granty a transfery inkasujú mestské časti najmä zo štátneho rozpočtu. Tieto účelové prostriedky sú určené hlavne na školstvo, sociálnu starostlivosť (zariadenia poskytujúce opatrovateľskú službu či starostlivosť o rodiny s deťmi v núdzi), štátne sociálne dávky, stavebný poriadok a špeciálny stavebný úrad, matrika, štátny fond rozvoja bývania, školský úrad, ohlasovňu pobytu a register adries, ochranu prírody a iné.

Kapitálové príjmy mestských častí sú najmä: príjmy z predaja pozemkov, bytov, nebytových priestorov či objektov, príjmy z predaja majetku hlavného mesta a kapitálové transfery či dotácie. Finančné operácie príjmové predstavujú hlavne prevody z účelových peňažných fondov mestskej časti (napr. rezervný fond), použitie nedočerpaných účelových dotácií či grantov z minulých rokov a prijaté úvery.

Tabuľka 1: Porovnanie vybraných údajov z bratislavských mestských častí v roku 2018.

(Zdroj: záverečné účty jednotlivých mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online. Údaje označené hviezdičkou * sa môžu v stlpcoch 3 a 4 mierne odlišovať, vzhľadom na nie úplne presné informácie, ktoré boli zverejnené. v záverečných účtoch a ich prílohách.)

Porovnanie príjmov bratislavských mestských častí:

Príjem mestských častí na jedného obyvateľa nie je ani zďaleka rovnaký. Najväčšie príjmy na 1 obyvateľa majú v mestskej časti Rusovce - 1458€, príjmy viac ako 1000€ na 1 obyvateľa majú ešte aj v Jarovciach – 1390€ a v Záhorskej Bystrici – 1226€. Najmenšie príjmy na 1 obyvateľa majú v najväčšej mestskej časti Petržalka – 360€, nasledujú Karlová Ves – 419€ a Dúbravka – 434€. Priemerný príjem mestskej časti na 1 obyvateľa je vo výške 743€, čo je takmer presne ako v Starom Meste.

Celkové príjmy mestských častí Bratislavy sa výrazne líšia, závisia od mnohých premenných, ale zvyčajne korelujú s počtom obyvateľov. S najväčším rozpočtom hospodári mestská časť Petržalka – 40.206.000€, v tesnom závese nasleduje Ružinov – 39.932.000€ a Staré Mesto – 30.531.000€. Najmenšie celkové príjmy majú v mestských častiach Devín 786.000€ a Čunovo 833.000€.

Tabuľka 2: Porovnanie príjmov bratislavských mestských častí v roku 2018

(Zdroj: záverečné účty jednotlivých mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online). 

Porovnanie výdavkov bratislavských mestských častí:

Najväčším programovým výdavkom bratislavských mestských častí sú obvykle náklady spojené so školstvom, keďže mestské časti majú na starosti základné a materské školy nachádzajúce sa na ich území. Ďalšími dôležitými výdavkovými položkami sú v rôznom poradí dopravné komunikácie, kultúra, šport, správa nehnuteľností, sociálne služby, životné prostredie a ďalšie.

Najviac kapitálových výdavkov na 1 obyvateľa mali v mestskej časti Devínska Nová Ves, kde mali celkové kapitálové výdavky vo výške 1.544.000, čo predstavuje takmer 299€ na jedného obyvateľa. Ďalej nasledujú mestské časti Devínska Nová Ves a Lamač s kapitálovými výdavkami vo výške približne 279€ (celkovo 4.527.000€) resp. 191€ (celkovo 1.298.000€) na 1 obyvateľa. Práve v týchto dvoch mestských častiach mali najvyšší pomer kapitálových výdavkov ku celkovým výdavkov – približne 35%.  V mestskej časti Staré mesto mali najvyššie celkové kapitálové náklady - 3.885.000€, ďalej nasledujú mestské časti Ružinov - 3.822.000€ a Petržalka - 2.643.000€.

Na opačnej strane pomyselných rebríčkov sa umiestnila mestská časť Devín, ktorá je už od roku 2005 v nútenej správe, do ktorej sa dostala kvôli nerozvážnym investíciám z minulosti. Sama svoje dlhy nie je schopná splácať. Jej dlh bol ku koncu roku 2018 vo výške 11.360.626€, čo je takmer 14,5 násobok celkových ročných príjmov mestskej časti. Aktuálny finančný stav jej okrem iného znemožňuje aj investovať peniaze, a preto kapitálové náklady boli nulové. Svitá jej však na lepšie časy, keďže do riešenia tejto nelichotivej situácie sa chce zapojiť aj magistrát mesta. Aj mnohé ďalšie bratislavské mestské časti sú zadlžené, ale ani jedna z nich sa nezadlžila tak veľmi ako mestská časť Devín a dokážu svoje záväzky splácať.

Druhý najnižší pomer kapitálových výdavkov ku celkovým výdavkov mala v minulom roku mestská časť Vrakuňa, kde do kapitálových výdavkov investovali iba niečo viac ako 5% všetkých výdavkov. Ako ďalšie v poradí sa umiestnili mestské časti Nové mesto s viac ako 6%, Petržalka s približne 7% a Karlova Ves s takmer 8,5%. Kapitálové výdavky na 1 obyvateľa mestských častí Vrakuňa a Petržalka boli  druhé resp. tretie najnižšie, ich výška bola približne 23€ na jedneho obyvateľa.

Ak porovnáme výdavky mestských častí na mzdy zamestnancov, zistíme, že najväčšie celkové náklady má mestská časť Ružinov, viac ako 19.615.000€, nasledujú Staré mesto a Nové mesto s niečo viac ako 14 miliónmi eur. Na opačnej strane poradia sa nachádzajú Čunovo a Devín s približne 330.000€. Najväčší pomer výdavkov na mzdy ku celkovým výdavkom majú v mestskej časti Nové mesto – 66%, ďalej nasledujú mestské časti Vrakuňa – 61% a Jarovce – 58%. Najväčší pomer bežných výdavkov na chod samosprávy ku celkovým výdavkom mali v Devíne – 100%, čo je spôsobené už spomínaným zadlžením mestskej časti. Výšku vyplatených miest a ich pomer k ostatným ukazovateľom ovplyňuje viacero faktorov, najviac však počet obyvateľov, ale výrazný vplyv na to má aj školstvo - konkrétne počet škôl a škôlok na území mestskej časti, či ďalšie kompetencie a ich rozsah. 

Tabuľka 3: Porovnanie výdavkov bratislavských mestských častí v roku 2018.

(Zdroj: internový portál Plat starostu). 

Aké platy majú starostovia mestských častí?

Priemerný plat starostu bratislavskej mestskej časti je vo výške 3657€. Najvyšší plat má aktuálne starosta MČ Ružinov - Ing. Martin Chren vo výške 4662€. Za nim nasledujú starostka MČ Staré Mesto - Ing. arch. Zuzana Aufrichtová a starosta MČ Podunajské Biskupice - Mgr. Zoltán Pék, obaja so zhodným mesačným zárobkom vo výške 4553€. Najmenší plat zo starostov mestských častí Bratislavy má starosta MČ Devín - Ing. Ľubica Kolková, ktorá poberá základný plat vo výške 2229€ mesačne.

Iba starostom piatich mestských častí nebol navýšený plat. Konkrétne sa jedná o tieto mestské časti: Petržalka, Rača, Vajnory, Rusovce a Devín. V priemere sa plat starostom navýšil o 23% oproti ich základnému platu. Najviac (zhodne až o 50%) sa navýšil plat starostom Devínskej Novej Vsi - Dáriusovi Krajčírovi a Záhorskej Bystrice - Ing. Jozefovi Krúpovi.

Tabuľka 4: Porovnanie platov starostov bratislavských mestských častí v roku 2018.

(Zdroj: záverečné účty jednotlivých mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online). 

Záver

Bratislavské mestské časti majú oveľa viac kompetencií a silnejšie postavenie ako mestské častí Košíc, a preto dokážu výrazne lepšie uspokojovať potreby svojich obyvateľov. Majú výrazne väčšie príjmy aj výdavky oproti košickým mestským častiam, čo súvisí najmä s rozsahom ich kompetencií. Je úplne bežné, ak mestské časti majú zriadené miestne podniky rozličného charakteru (napr. verejnoprospešný podnik a pod.), resp. prerozdeľujú svoje príjmy aj medzi ďalšie organizácie či občianske združenia, ktorým poskytujú granty. Mnohé mestské časti si v minulosti zobrali úver na svoj rozvoj, ktorý aktuálne splácajú. Väčšina z nich ho dokáže bez väčších problémov splácať, výnimku tvorí iba mestská časť Devín, ktorá sa kvôli neuváženým investíciám dostala až do nútenej správy.

Nevýhodou veľkého rozsahu kompetencií, ktoré boli mestským častiam Bratislavy zverené, sú najmä ich vysoké mzdové náklady na zamestnancov. Veľký počet mestských častí znamená často aj duplicitne vykonávané činnosti, ktoré by sa mohli vykonávať iba raz, ak by sa vykonávali centrálne a to by mohlo znížiť celkové náklady na chod mestských častí. Medzi mestskými časťami by mohla byť lepšia komunikácia a výrazne väčšia spolupráca. Vďaka tomu by sa mohli lepšie zdieľať informácie medzi jednotlivými miestnymi úradmi a dokázali by sa ušetriť finančné prostriedky, ktoré by mohli byť použité radšej do rozvoja mestských častí. Priemerné kapitálové výdavky mestských častí Bratislavy v roku 2018 boli vo výške necelých 15%, je tam teda dostatok priestoru na ich navýšenie.

Diskusia

Budem rád, ak sa v diskusii vyjadrite svoj názor, ako ste spokojní s hospodárením Vašej mestskej časti. Ako vnímate ich prínos a postavenie mesta a mestských častí? Ako hodnotíte rozdelenie kompetencií medzi mesto Bratislava a jej mestské časti? Bolo by prínosné pridať im viacej kompetencií, ako majú teraz, ak áno, tak aké? Ako sa staviate k prípadnej redukcii ich počtu? 

Bližšie porovnanie mestských častí Košíc a Bratislavy z hľadiska spracujem v nasledujúcom článku.

Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "zvýšte karmu" alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Fica obvinili. Už sa tu nehráme geometriu pri hajlovaní

Fico sa do Rómov nepustil prvýkrát.

Stĺpček šéfredaktorky

Fico dostal certifikát extrémistu

Do volieb si Fico vymyslí nejaký slogan o tom, proti komu stavia hrádzu s fašistami.


Už ste čítali?