Košice a Bratislava sú jediné dve mestá na Slovensku s dvojúrovňovou samosprávou - magistrátom mesta a mestskými časťami. Dvojúrovňová samospráva by mala v ideálnom prípade byť pre ľudí vo veľkých mestách prínosom, keďže by sa lokálne problémy ľudí riešili v blízkosti ich bydliska. Na druhej strane zložitá dvojúrovňová samospráva na košický spôsob vytvára množstvo pozícií s nadpriemerne vysokými platmi, no zároveň s relatívne malými kompetenciami a zodpovednosťou.
Súčasný stav trvá už od začiatku deväťdesiatych rokov s minimálnymi zmenami, na ktoré nebola doteraz politická vôľa. Veď kto by si predsa dobrovoľne pridával robotu, pokiaľ môže mať rovnaký plat aj pri menšej námahe? Alebo kto by dobrovoľne rozhodol sám, že mestskú časť, ktorú zastupuje, by mali zrušiť? V súčasnosti však svitá nádej, že by sa fungovanie mestských častí v Košiciach predsa len mohlo zefektívniť. V nasledujúcich riadkoch sa bližšie pozrieme na to, ako mestské časti hospodária v súčasnosti cez záverečné účty z roku 2018 a aká veľká výzva ich čaká v tomto roku.
Rozdelenie finančných prostriedkov z rezervného fondu mesta.
Pred pár týždňami odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo, že mestské časti dostanú peniaze z rezervného fondu mesta. Keďže sumy, ktoré mestské časti dostali sú častokrát podobné alebo aj vyššie ako ich ročné kapitálové výdavky dokopy, nastal problém, kde by ich vlastne mali minúť.
Mestské časti s týmito financiami nemohli vonkoncom počítať, tým pádom nemali potrebu mať pripravených množstvo užitočných projektov, keďže by si ich z rozpočtu nemohli dovoliť. Namiesto nečakanej jednorazovej finančnej injekcie sa radšej mohlo reformovať financovanie mestských častí. Vytvoriť zmysluplný projekt zaberie dosť veľa času Je teda nereálne, aby sa stihli vypracovať úplne nové projekty, ktoré by sa z prostriedkov z rezervného fondu mohli realizovať pri daných podmienkach stanovených mestom.
Práve podmienky, ktoré mesto stanovilo, ako môžu byť tieto prostriedky použité, sú veľmi špecifické (na financovanie kapitálových výdavkov a opravu havarijného stavu majetku mesta v správe MČ). K tomu mesto pridalo doslova šibeničný termín na ukončenie jednotlivých projektov (koniec roka 2019). Ťažko povedať, či týmito podmienkami chce vedenie mesta ušetriť peniaze, teda verí, že sa mu časť prostriedkov vráti, alebo chce poukázať na prípadnú nevhodnosť využitia samotných prostriedkov z rezervného fondu. Každopádne mestské časti sa budú snažiť minúť každé euro, čo je samozrejme z ich pohľadu pochopiteľné, ale dané prostriedky sa určite dali využiť aj efektívnejšie, ak by na to bolo viac času. Môžeme sa teda tešiť na viaceré nové detské ihriská, outdoorové posilňovne alebo aj vôňu čerstvého asfaltu aj bez toho, aby tu boli voľby, ale riešení podstatnejších problémov, ako sú zlepšenie dopravy či opatrení na zmiernenie klimatických zmien v meste, sa zrejme nedočkáme.
Tabuľka 1: Porovnanie údajov zo záverečných účtov košických mestských častí za rok 2019.
(Zdroj: záverečné účty jednotlivých mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online).
Porovnanie príjmov košických mestských častí:
Príjem mestských častí na jedného obyvateľa nie je ani zďaleka rovnaký. Pochopiteľne najviac majú prevažne malé mestské časti - Džungľa - 425€, ďalej Šaca - 351€ či Poľov - 269€. Na posledných 6 miestach sú naopak veľké mestské časti od Severu - 78,50€, až po Dargovských Hrdinov - 48€, a Sídlisko Ťahanovce - 40€. Z veľkých mestských častí najviac vyčnieva Staré mesto, ktoré sa umiestnilo v poradí na 6. mieste s 218€ na 1 obyvateľa, ale po odrátaní účelových transferov na plaváreň, materské školy a múzeum sa zaraďuje viac k priemeru.
Ak sa pozrieme na celkové príjmy mestských častí zistíme, že je v rámci nich značný nepomer vzhľadom na počet obyvateľov, ktorí v nich žijú. S najväčším rozpočtom hospodári mestská časť Staré mesto - takmer 4.360.000€, naopak najmenší rozpočet majú v MČ Šebastovce - vyše 235.000€. V pomyselnom rebríčku najviac vyčnieva MČ Šaca s rozpočtom viac ako 2.090.000€. Nepomerne nízke príjmy má vzhľadom na počet obyvateľov najmä MČ Sídlisko Ťahanovce - 875.000€ s 22.000 obyvateľmi, ktorej rozpočet je iba o zhruba 60.000€ vyšší ako rozpočet MČ Krásna - 810.000€ so zhruba štvrtinovým potom obyvateľov.
Obvykle najväčším príjmom pre košické mestské časti je daň z príjmu fyzických osôb. Vzhľadom na to, že neexistuje žiaden konkrétny model, podľa ktorého by sa transparentne rozdelili podiely z dane príjmov fyzických osôb, vznikajú tak veľmi veľké nepomery. Napr. mestské časti Krásna - 605.000€ a Šaca - 682.000€, ktoré majú zhruba 5000 obyvateľov, majú z dane z príjmu FO viac peňazí ako podstatne väčšie mestské časti Sídlisko Ťahanovce - 587.000€, či Sever - 523.000€, s viac ako 20000 obyvateľmi.
Významné položky v príjme mestských časti sú aj granty či transfery na prevádzkovanie významnejších inštitúcií(Mestská krytá plaváreň, 6 materských škôl, múzeum Vojtech Löfflera - MČ Staré mesto, materská škola - MČ Šaca a pod.) alebo na poskytovanie špecifických služieb (napr. rozličné formy sociálnych služieb - MČ Sever. Juh, Dargovských Hrdinov a Západ). Významné a špecifické uvádzam vzhľadom na to, že ostatné mestské časti ich vo väčšine prípadoch neposkytujú vôbec, resp. nie až v tak výraznej miere. Poskytovanie týchto služieb či spravovanie inštitúcií sa, samozrejme, prejavuje aj vo výdavkovej časti.
Tabuľka 2: Prehľad príjmov košických mestských častí v roku 2018.
(Zdroj: záverečné účty jednotlivých mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online).
Porovnanie výdavkov košických mestských častí:
Najväčšie položky vo výdavkoch mestských častí tvoria bežné výdavky. Zjednodušene by sa dalo povedať, že sú to prostriedky vynaložené predovšetkým na ich vlastný chod. Bežné výdavky sú najmä náklady mzdy, poistné, odmeny, náklady na materiál či energie, ale v prípade niektorých MČ sa tam nachádzajú aj rozpočtovo veľké položky na chod materských škôl, krytej plavárne, sociálnych alebo kultúrnych služieb.
Ak sa pozrieme na pomer, koľko eur z celkových výdavkoch vynaložili MČ na platy, odmeny a poistné, zistíme, že najviac vyše 67% sa minulo na tieto účely v MČ Sídlisko Ťahanovce, viac ako 60% to bolo aj v MČ Sever a Staré mesto, naopak najmenej, približne 11% v MČ Luník IX. Celomestský priemer je necelých 42%.
Aké platy majú starostovia mestských častí?
Naša legislatíva umožňuje navýšiť plat starostu až o 60%. To zatiaľ“nevyužil” žiaden starosta. Najviac navýšili plat starostovi MČ Juh JUDr. Jaroslavovi Hlinkovi, až o 55% - toho času viac ako 5.000€ mesačne, ale po tlaku verejnosti sa mu znížilo navýšenie na 5%. V súčasnosti má najviac navýšený plat až o 45% starosta Kavečian JUDr. Martin Balčík a vďaka navýšeniu o 30% má najvyšší plat zo všetkých starostov košických MČ, starostka MČ Nad Jazerom, Ing. Mgr. Lenka Kovačevičová. Oproti tomu polovica košických starostov poberá základný plat. Navýšené platy majú prevažne starostovia malých mestských častí, možno preto, aby sa necítili chudobní medzi svojimi kolegami. Zaujímavé je aj to, že v niektorých mestských častiach poberajú starostovia aj dvoj až trojnásobne väčší plat, ako je počet obyvateľov, ktorí tam žijú. Mimochodom, priemerný plat starostu košickej MČ je 2.939,68€.
Treba si tiež uvedomiť, že základné platy starostov obcí a primátorov miest sú určené zákonom a odvíjajú sa od počtu obyvateľov, ktorých zastupujú. Platy starostov mestských častí sa určujú rovnakým spôsobom, akurát sa akosi zabúda, že občanov zastupujú vo výrazne menšej miere ako iní starostovia miest a primátori obcí, a tiež fakt, že podľa tohto modelu sa už jeden plat vypočítal pre primátora mesta, ktorý zastupuje presne tých istých ľudí ako 22 košických starostov dokopy.
Tabuľka 3: Prehľad platov starostov košických mestských častí.
(Zdroj: internetový portál Platstarostu, údaje o počte obyvateľov sú z Wikipédie).
Najväčší pomer bežných výdavkov ku celkovým príjmom mestských častí mali v MČ Šebastovce, kde na tieto účely minuli až takmer 98%. Za celý rok sa v tejto mestskej časti na kapitálové výdavky súvisiace s rozvojom minulo len 3449€, čo je úplne najmenej zo všetkých MČ. O spôsobe ich použitia sa však v zverejnenom záverečnom účte nedočítate. Viac ako 90% z celkových príjmov použili na bežné výdavky aj v MČ Staré mesto, Sever, Juh, Kavečany a Džungľa, kým menej ako 65% z celkových príjmov použili na bežné výdavky len v MČ Košická Nová Ves a Poľov, celomestský priemer je približne 82,5%.
Ak porovnáme pomer kapitálových výdavkov, teda výdavkov určených prioritne na rozvoj mestských častí, s počtom obyvateľov mestských častí, najviac kapitálových výdavkov na 1 obyvateľa mali v MČ Poľov, kde investovali do rozvoja až takmer 85€ na jedného obyvateľa, čo je suverénne najviac, v Lorinčíku to bolo necelých 56€. Naopak menej ako 2€ na obyvateľa použili na kapitálové výdavky vo Vyšnom Opátskom a v Starom meste, kým celomestský priemer je necelých 18€ na obyvateľa. Najvyššie celkové kapitálové výdavky v roku 2018 mali v MČ Západ - 393.000€, čo je dvakrát viac ako MČ Sídlisko KVP s 182.000€, ktorá sa umiestnila na druhom mieste, ktorá však má zhruba iba polovičný počet obyvateľov. Za zmienku stojí aj fakt, že v MČ Poľov vynaložili na kapitálové výdavky sumu vyše 102.000€, čo je takmer tretina ich celkových výdavkov.
Tabuľka 4: Prehľad výdavkov košických mestských častí v roku 2018.
(Zdroj: záverečné účty jednotlivých mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online).
Záver
Lepšia fungovanie mestských častí brzdia najmä ich obmedzené kompetencie, príliš veľký počet malých mestských častí a výrazné finančné podhodnotenie veľkých mestských častí. Aktuálne sa črtá dohoda o tom, žeby sa kompetencie mestských častí čo najviac zjednotili približne na úroveň kompetencií MČ Sídlisko KVP, ktorej sa v minulosti kompetencie navýšili napr. o údržbu zelene, chodníkov a ciest po ktorých nejazdí MHD. Bol by to síce vítaný prvý krok, niečo v tejto oblasti zmeniť, ale aby mali mať mestské časti ozajstný prínos pre ich obyvateľov, ich kompetencie by sa mali zvýšiť minimálne na úroveň bratislavských mestských častí, o čo by sa mali samotné mestské časti začať aktívne uchádzať. O výrazných rozdieloch medzi kompetenciami mestských častí Košíc a Bratislavy napíšem v ďalšom blogu. Zároveň by sa pri tejto transformácii mal konečne zredukovať aj ich počet a mohlo sa tak zlepšiť aj ich financovanie, ktoré bude potrebné navýšiť vzhľadom na to, že im kompetencie pribudnú. Netreba zabúdať, že Bratislava má viac ako dvojnásobný počet obyvateľov, ale mestských častí má menej. Priemerný počet obyvateľov v bratislavskej mestskej časti je viac ako 25.000, iba 8 mestských častí tam má menej ako 20.000 obyvateľov. Zatiaľčo v košickej MČ je priemerný počet obyvateľov v mestskej časti iba necelých 11.000 obyvateľov a viac ako 20.000 obyvateľov má iba 8 mestských častí. Práve veľké mestské časti s výrazne viac kompetenciami a väčším rozpočtom na ich výkon po vzore hlavného mesta by dokázali priniesť svojim obyvateľom viac úžitku.
Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "zvýšte karmu" alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!
